Stendhal
Červený a čierný

1977 | Nakladatelství Tatran

V dňoch 28. - 31. decembra 1827 priniesol súdny časopis Gazette des Tribunaux sériu článkov o dosť senzačnom prípade, ktorý sa odohral v predhorí francúzskych Álp. Istý Antoine Berthet, syn chudobného remeselníka, vystrelil z revolvera pri omši na pani Michaudovú, ženu bohatého mešťana, a vzápätí sa pokúsil o samovražd…u. Vyšetrovaním sa zistilo, že išlo o dosť zvláštny druh pomsty. Mladý Berthet bol chlapec nadaný, zásluhou miestneho farára sa naučil po latinsky a napokon sa dostal do chlapčenského seminára na výchovu kňazského dorastu. Choroba ho však donútila prerušiť sľubné štúdium a Berthet sa stáva vychovávateľom v rodine Michaudovcov. Bol mladý seminarista priveľmi výbojný, alebo sa azda pán Michaud bál o česť svojej ženy? Isté je, že po roku vychovávateľ odchádza späť do seminára, odkiaľ ho po istom čase vylúčia ako človeka nevhodného na kňazský stav. Tu sa začína tragédia mladého ambiciózneho plebejca. Vylúčením z kňazskej dráhy stráca jedinú možnosť, ako sa za vlády Bourbonovcov a jezuitov vyšvihnúť na miesto, ktoré mu podľa jeho nadania patrí.
Mladý Berthet sa začína vyhrážať Michaudovcom, upodozrieva ich z denuncianstva. Manželia sa usilujú otvoriť mu dvere iných seminárov; darmo. Nájdu mu iné miesta vychovávateľa. Priveľmi ambiciózny mladík však nikde neobstojí a napokon už aj zunoval "byť sluhom za dvesto frankov ročne". Prúd výhražných listov sa stupňuje a výstrel v kostole je iba gestom človeka, ktorému zostala už len pomsta. Zločin bol tvrdo potrestaný: mladý seminarista padol rukou kata. Napokon ani nežiadal o milosť, rozhodnutý "zámerne uraziť sudcov", aby čím skôr privolal smrť. Tragédia mladého Bertheta bola typickým prípadom mnohých Francúzov nižších vrstiev, ktorým nízky pôvod zahatal prístup k všetkým lepším miestam v spoločnosti.
Veľký realista sa v hlavných črtách pridŕžal skutočnej udalosti. Julien Sorel, hlavný hrdina románu Červený a čierny, je syn remeselníka tak ako Berthet; je vychovávateľom, študuje v seminári; vystrelí na svoju bývalú paniu a je odsúdený na smrť. No pokým Berthet sa pohybuje iba v malom meste, Julien prenikne do vysokej spoločnosti, je v Paríži, v Londýne, stane sa dôstojníkom a šľachticom, milencom dcéry jedného z najvýznačnejších politických činiteľov Reštaurácie, markíza de La Mole. Tým autor získa dostatočný rámec pre svoj druhý zámer: vytvoriť ostrú satiru vládnúcej triedy a najmä jej prisluhovačov; ale i pán Rênal, barón Valenod, abbé Frilaire a ostatní majú svoj vzor alebo svoje vzory v skutočnosti. Stendhalovou zásadou bolo myslieť pri kompozícii svojich románov na určitú konkrétnu osobu, ktorú dobre poznal. Odpor k romantickej "predstavivosti" a k "vymýšľaniu" bol práve výsledkom jeho lásky k faktom, k skutočnosti. V dňoch 28. - 31. decembra 1827 priniesol súdny časopis Gazette des Tribunaux sériu článkov o dosť senzačnom prípade, ktorý sa odohral v predhorí francúzskych Álp. Istý Antoine Berthet, syn chudobného… remeselníka, vystrelil z revolvera pri omši na pani Michaudovú, ženu bohatého mešťana, a vzápätí sa pokúsil o samovraždu. Vyšetrovaním sa zistilo, že išlo o dosť zvláštny druh pomsty. Mladý Berthet bol chlapec nadaný, zásluhou miestneho farára sa naučil po latinsky a napokon sa dostal do chlapčenského seminára na výchovu kňazského dorastu. Choroba ho však donútila prerušiť sľubné štúdium a Berthet sa stáva vychovávateľom v rodine Michaudovcov. Bol mladý seminarista priveľmi výbojný, alebo sa azda pán Michaud bál o česť svojej ženy? Isté je, že po roku vychovávateľ odchádza späť do seminára, odkiaľ ho po istom čase vylúčia ako človeka nevhodného na kňazský stav. Tu sa začína tragédia mladého ambiciózneho plebejca. Vylúčením z kňazskej dráhy stráca jedinú možnosť, ako sa za vlády Bourbonovcov a jezuitov vyšvihnúť na miesto, ktoré mu podľa jeho nadania patrí.
Mladý Berthet sa začína vyhrážať Michaudovcom, upodozrieva ich z denuncianstva. Manželia sa usilujú otvoriť mu dvere iných seminárov; darmo. Nájdu mu iné miesta vychovávateľa. Priveľmi ambiciózny mladík však nikde neobstojí a napokon už aj zunoval "byť sluhom za dvesto frankov ročne". Prúd výhražných listov sa stupňuje a výstrel v kostole je iba gestom človeka, ktorému zostala už len pomsta. Zločin bol tvrdo potrestaný: mladý seminarista padol rukou kata. Napokon ani nežiadal o milosť, rozhodnutý "zámerne uraziť sudcov", aby čím skôr privolal smrť. Tragédia mladého Bertheta bola typickým prípadom mnohých Francúzov nižších vrstiev, ktorým nízky pôvod zahatal prístup k všetkým lepším miestam v spoločnosti.
Veľký realista sa v hlavných črtách pridŕžal skutočnej udalosti. Julien Sorel, hlavný hrdina románu Červený a čierny, je syn remeselníka tak ako Berthet; je vychovávateľom, študuje v seminári; vystrelí na svoju bývalú paniu a je odsúdený na smrť. No pokým Berthet sa pohybuje iba v malom meste, Julien prenikne do vysokej spoločnosti, je v Paríži, v Londýne, stane sa dôstojníkom a šľachticom, milencom dcéry jedného z najvýznačnejších politických činiteľov Reštaurácie, markíza de La Mole. Tým autor získa dostatočný rámec pre svoj druhý zámer: vytvoriť ostrú satiru vládnúcej triedy a najmä jej prisluhovačov; ale i pán Rênal, barón Valenod, abbé Frilaire a ostatní majú svoj vzor alebo svoje vzory v skutočnosti. Stendhalovou zásadou bolo myslieť pri kompozícii svojich románov na určitú konkrétnu osobu, ktorú dobre poznal. Odpor k romantickej "predstavivosti" a k "vymýšľaniu" bol práve výsledkom jeho lásky k faktom, k skutočnosti.

Stav

Dobrý

až velmi dobrý

Vytvořit poptávku

O knize

Stav:	Dobrý, až velmi dobrý
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	460
Jazyk:	slovensky
Edice:	7. svazek ed. 7. svazek ed. Zlatý fond svetovej literatúry, 2. svazek ed. 2. svazek ed. Dielo / Stendhal
Vydání:	Vydanie piate, v tomto výbere prvé
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	19. 4. 2023 15:41
Číslo položky:	540350

O autorovi

Stendhal

Stendhal vlastním jménem Henri Marie Beyle byl francouzský spisovatel, představitel kritického realismu a romantismu. Stojí na rozcestí romantismu a realismu. Základním motivem všech jeho knih je hledání lásky. Hledá krásné okamžiky štěstí a osobního uplatnění. Jeho hrdinové se marně brání společenským normám. Než pochopí, že je to zbytečné, prohrávají, podléhají společnosti, opouští ideály a začínají se také přetvářet, aby si jich okolí vážilo. Pseudonym Stendhal použil Henri Beyle poprvé ve spisu Dějiny malířství v Itálii v roce 1817, inspiroval se názvem německého města Stendal, rodiště historika umění Winckelmanna. Henri Beyle se narodil v zámožné měšťácké rodině v Grenoblu a dostalo se mu dobrého vzdělání, stal se známou postavou pařížských diskuzních salonů, s napoleonskou armádou se zúčastnil ruského tažení a zažil Napoleonovu porážku u Moskvy. Francouzský romanopisec, hudební a literární kritik, autor cestopisů a teoretických spisů. Představitel kritického realismu, mistr psychologického románu. Již v mládí byl ovlivněn osvícenstvím a protikrálovským hnutím, jež vzešlo z vlasteneckého nadšení Velké francouzské revoluce. Jakožto nadšený stoupenec revoluce vstoupil po studiích do armády Napoleona Bonaparteho a jako důstojník se zúčastnil tažení do Ruska. Během Restaurace prožil sedm let v Itálii, kde se stýkal s italskými bojovníky za národní sjednocení. Na příkaz rakouské policie však Itálii musel opustit. Po návratu do Francie se zapojil do bojů o novou literaturu a o romantismus a proti dvorskému klasicismu. Stendhal byl především znalcem života, umění podle něj mělo pravdivě zachycovat "hnutí srdce". Umělec musí mít odvahu nově se dívat na život, tvořit podle současného života a nikoliv podle vzorů, které odpovídaly společnosti a životu v jiné době. Hlavním cílem umění je podle Stendhala působit na publikum, zaujmout jej a otřást jím. Všechno ostatní jsou jen prostředky, kt...

Více od autora